15. septembra 2021, vo sviatok Sedembolestnej Panny Márie – patrónky Slovenska, putovali sme pútnici z Fakultnej nemocnice Trnava do Šaštína.
Účastní púte boli okrem zdravotníkov a dobrovoľníkov v nemocničnej duchovnej službe aj iní drahí veriaci z Trnavy a blízkeho okolia, ktorí sa k nám pridali. Vytvorili sme tak jedno duchovné spoločenstvo, ktoré je obrazom putujúcej Cirkvi na našej životnej púti.
Tohoročná púť zdravotníkov z Trnavy bola o to výnimočnejšia, že jedným z pútnikov, bol na tejto Šaštínskej púti aj Svätý Otec František, ktorý sa k nám v rámci homílie prihovoril: „Máriina viera je predovšetkým vierou, ktorá sa vydáva na cestu. Ihneď po Anjelovom zvestovaní sa nazaretské dievča „vydalo na cestu a ponáhľalo sa do istého judejského mesta v hornatom kraji“ (Lk 1,39). Mária išla navštíviť svoju sesternicu Alžbetu. Nepovažovala za výsadu svoje povolanie stať sa Matkou Spasiteľa; nestratila jednoduchú radosť zo svojej poníženosti po tom, ako ju Anjel navštívil; nezostala stáť a nečinne kontemplovať samú seba medzi štyrmi stenami svojho príbytku. Naopak, žila svoj dar ako poslanie; cítila potrebu otvoriť dvere a vyjsť z domu; stala sa živým stelesnením tej netrpezlivosti, s akou Boh túži prísť k všetkým ľuďom a spasiť ich svojou láskou. Preto sa Mária vydáva na cestu:
namiesto pohodlnosti zvykov si vyberá neznáme cesty; namiesto stability domácnosti namáhavú chôdzu; namiesto bezpečnosti pokojnej religióznosti riziko viery, ktorá sa otvára novým výzvam a tak sa stáva darom z lásky k blížnemu.“
Hlboké chvíle spoločnej modlitby umocnilo množstvo pútnikov a zvlášť v tomto pandemickom čase, učili sme sa vzájomnej ohľaduplnosti a pomoci.
Z duchovných zážitkov účastníkov púte sa podelili:
Pani Renáta – „Nie je asi celkom bežné, aby tá istá krajina mala v priebehu pár desaťročí možnosť privítať až dvoch Svätých Otcov. Slovensku bol tento veľký dar dopriaty.
Po veľkom priateľovi Slovákov, mužovi poľského pôvodu na Petrovom stolci, dnes už svätom Jánovi Pavlovi II., ktorý nás nazýval milovaným slovenským národom, pristáva po 18-tich rokoch na Slovensku opäť lietadlo so vzácnym mužom na palube, pápežom Františkom. Muža, ktorý buduje mosty medzi hodnými a „nehodnými“, ktorý ako by mal v sebe magnet pritahujuci ľudí spoločnosťou odstavených, pohŕdaných, odsúvaných na tú najvzdialenejšiu koľaj, aby azda nerušili svedomie mocných tohto sveta…“.
Pani Valika – „Ja by som sa chcela predovšetkým poďakovať nemocničným kňazom za to, že túto púť do Šaštína zorganizovali. A tiež za to, že nás s láskou sprevádzali a že na nich bolo vidieť, že sa z každého z nás tešia, aj z detí, ktoré spolu s nami išli (čo žiaľ, nebýva vždy samozrejmosťou).
K samotnej sv. omši, ktorú celebroval Svätý Otec – spevy boli krásne, homília zaujímavá a inšpirujúca, dodnes to vo mne rezonuje. A pre mňa bol zážitok aj ten veľký, trpezlivý dav, čo šiel na sväté prijímanie. Je to krásne, že toľko ľudí túži po najužšom spoločenstve s Bohom!“
A pani Monika: „Spomienky na našu púť do Šaštína sú vo mne stále živé. Po dlhej dobe som cítila silu spoločenstva, ktoré putuje tým istým smerom ako ja, ktoré prežíva tú istú radosť zo stretnutia s naším Pánom, a ktoré trpezlivo znáša úskalia putovania. Ranné kolóny áut na príjazdových cestách, veľký dav smerujúci na miesto, kde sa slávila sv. omša, úžasná organizácia, Svätý Otec prechádzajúci pomedzi nás v papamobile, nádherné liturgické spevy, úžasná disciplinovanosť všetkých pútnikov, krásne počasie a kúsok neba v srdci – to všetko v sebe nesie zážitok z našej tohoročnej púte.
Bohu vďaka za Svätého Otca!
Bohu vďaka za všetkých, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom pričinili o dobrý priebeh tohto duchovného podujatia!“
Sme Pánu Bohu veľmi vďační, že sme mohli byť pri tom a prostredníctvom Panny Márie aj pri Ňom.