V Trnave zomrel lekár Prof. MUDr. Štefan KOPECKÝ, PhD.

Príkladom toho, koľko práce a energie môže do výskumu vložiť odborník, ktorý má skutočne rád svoju prácu, potvrdzuje osobnosť Trnavčana, lekára – patológa Prof. Štefana Kopeckého. Počas svojej aktívnej kariéry bol nielen lekárom – patológom, ale aj vedcom, pedagógom, a popritom nezabúdal ani na svoju rodinu a mesto. Jeho aktivity sa ani nedajú poľahky spočítať, veď len ako odborník publikoval vyše tristo rôznych štúdií.

.

Profesor Štefan Kopecký (*27. február 1926 Dvory nad Žitavou – †31. október 2019 Trnava) bol absolventom trnavského gymnázia a Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

.

„Moja matka zomrela v dôsledku chyby lekára. Bývali sme v Senci a dostala zápal slepého čreva. Lekár mylne skonštatoval otravu jedlom, a choroba postupovala až tak, že dostala zápal brušnej sliznice. Dostala vysokú horúčku a nebola vhodná terapia.“

.

Spomína aj na svoje obdobie štúdií: „Profesor Klein bol vedúcim Ústavu patológie v Bratislave. Mal veľmi príjemný a prístupný spôsob prednášania. Napríklad, pri jednom jave, keď je málo patologických buniek v celkovom tkanive, povedal – že je toho ako jeden šnek na vagón kapusty. Hneď rozosmial celú poslucháreň.

.

Keď som skončil medicínu, na univerzite bola komisia a chceli, aby sme išli na východ republiky. Bol tam nedostatok lekárov. Druhou prioritou zdravotníctva toho obdobia bol boj proti tuberkulóze. Tak som si vybral túto oblasť s tým, že mi to umožní v Trnave dostať sa skôr k patológii. Začal som teda v Trnave na internom oddelení. Pred vojenčinou som prešiel všetky oddelenia v trnavskej nemocnici, pretože ani v Trnave nebolo lekárov. Ako vojak základnej služby som pol roka robil vo vojenskej nemocnici v Českých Budějoviciach v biochemickom laboratóriu. To som robil začas aj v Trnave, kde dovtedy boli len laborantky a nemali tam ešte lekára.“

.

Do roku 1960 pracoval na Oddelení patológie trnavskej nemocnice (vtedajšieho Okresného ústavu národného zdravia) ako sekundárny lekár. Od roku 1960 bol primárom oddelenia na patológii v NsP Piešťany (pôsobil tam do roku 1994) a súčasne bol externým vedeckým pracovníkom vo vtedajšom Výskumnom ústave reumatických chorôb. Ako patológ získal atestácie v Prahe i Bratislave. Na stážach v Moskve i vo Varšave sa zameral najmä na výskum reumatických chorôb.

.

„Keď som začínal, nemali sme potrebné vybavenie, pitvali sme za primitívnych podmienok. Najprv to nebolo samostatné pracovisko patológie. Robili sme aj mikrobiológiu, biochémiu a aj hematológiu. Konvenovalo mi, že patológ musí byť pripravený na to, že musí robiť akéhosi rozhodcu pri stanovovaní diagnózy. Napríklad, pri smrti pacienta určuje, či bol správne liečený. Musí robiť konfrontáciu medi tvrdeniami viacerých lekárov. Okrem toho patológ musí mať všetko naštudované.“

.

V čase, keď skončil štúdium, prišiel do trnavskej nemocnice aj František Šubík. „Spolu s primárom a súčasne riaditeľom nemocnice Františkom Osvaldom sa dohodli na vzniku tothkomory. Tak sme nazvali miestnosť na odkladanie tiel na pitvu. Potom vznikla aj klasická patológia, teda oddelenie ako má byť. Vo februári 1952 sa potom vytvorila aj patológia spolu s mikrobiológiou, biochémiou a hematológiou. Kým som bol na vojenčine, sa to postupne oddelilo, takže patológia bola už samostatná a František Šubík viedol všetky spomínané zložky. Vtedy sme mali skúšku z patológie, ktorej súčasťou bola aj pitva so všetkým, čo k tomu patrí. A práve profesor František Šubík nám umožnil, aby sme mohli aj pitvať, a to nám pomohlo pri štúdiu medicíny.“

.

Popri svojej práci sa Štefan Kopecký intenzívne venoval aj pedagogickým aktivitám. Učil dlhé roky na Strednej zdravotníckej škole v Trnave, začas aj v zdravotníckej škole v Modre-Harmónii, učil i lekárov vo Výskumnom ústave reumatických chorôb v Piešťanoch. „Patrilo k nepísaným povinnostiam lekárov trnavskej nemocnice podieľať sa výučbe budúcich zdravotných sestier. Pán profesor prijal novú výzvu a ako externý učiteľ somatológie a patológie učil na zdravotníckej škole v Trnave s menšími prestávkami 25 rokov. Vždy bol hrdý na svojich žiakov a oni boli hrdí na svojho učiteľa. Možno práve tieto učiteľské začiatky posunuli pedagogickú činnosť profesora Kopeckého až na úplný vrchol pedagogickej kariéry,“ spomína Iveta Andelová z Patologicko–anatomického oddelenia Fakultnej nemocnice v Trnave.

.

Od vzniku novodobej Trnavskej univerzity Štefan Kopecký prednášal anatómiu a patológiu, najprv na Fakulte humanistiky a potom na Fakulte zdravotníctva a sociálnej práce. V rokoch 1998-2006 bol aj vedúcim Katedry charitatívnej a misijnej práce. Na univerzite sa venoval aj práci v akademickom senáte, či na úrovni fakulty, ale aj celej univerzity a aktívny bol aj vo vedeckej rade fakulty a v Akreditačnej komisii Ministerstva školstva SR.

.

Úctyhodné je členstvo Štefana Kopeckého v mnohých komisiách, za všetky spomeňme aspoň Reumatologickú komisiu Vedeckej rady Ministerstva zdravotníctva SSR (v r. 1972 – 85) alebo Krajskú predmetovú komisiu pre somatológiu a patológiu pre stredné zdravotnícke školy (1972 – 77), bol aj členom rád odborných časopisov. Ako vedec sa venoval najmä zmenám pri reumatických ochoreniach a v tímovej spolupráci – patológ – röntgenológ – klinik publikoval prácu o reumatických zmenách na úponoch šliach, ktorá mala veľký ohlas v celej Európe. Ohlas mali aj jeho skriptá z patológie pre študentov univerzít. „Okrem rozsiahlej medicínskej, vedeckej a pedagogickej činnosti bol Štefan Kopecký desať rokov vedeckým sekretárom Spolku lekárov Slovenskej lekárskej spoločnosti Trnava, bol členom výboru spoločnosti patológov, doposiaľ je alternujúcim členom EULAR (European league against rheumatism) subkomitétu pre patológiu,“ pripomína Iveta Andelová.

.

Významnou kapitolou v aktívnom živote Štefana Kopeckého je spoločenská oblasť. V roku 1968 bol predsedom miestnej odbočky spolku Dielo koncilovej obnovy. Aj keď sa združenie napokon nepodarilo oficiálne založiť (ministerstvo vnútra neschválilo jeho stanovy), jeho aktívni jednotlivci boli pod dozorom štátnych orgánov. Štefan Kopecký bol aj pri úspešnej komunikácii medzi evanjelickou a katolíckou cirkvou v dubčekovskom období. Spolu s historikom Jozefom Šimončičom inicioval stretnutie trnavského evanjelického farára Gustava Viktoryho s predstaviteľmi katolíckej cirkvi, z čoho vznikla v roku 1969 prvá ekumenická pobožnosť, na ktoré nadviazala od roku 1990 séria ekumenických podujatí v Trnave v rámci Týždňa za jednotu kresťanov.

.

Po novembrovej revolúcii bol aj pri obnovení činnosti Spolku sv. Vojtecha i Katolíckej jednoty Slovenska. V období 1990 – 2003 bol poslancom Mestského zastupiteľstva Mesta Trnava. Bol aktívny aj v turistickej oblasti. Spolupodieľal sa na kurzoch cvičiteľov turistiky, ktoré pripravovala Telovýchovná škola v Bratislave. Pri príležitosti šesťdesiatky ho ocenilo Predsedníctvo Čs. zväzu telesnej výchovy titulom Majster turistiky.

.

Z mnohých ďalších ocenení pre Štefana Kopeckého spomeňme striebornú a zlatú Hippokratovu medailu, ktorú mu v rokoch 1976 a 1986 udelilo Predsedníctvo Slovenskej lekárskej spoločnosti, v roku 1992 mu Okresný ústav národného zdravia v Trnave udelil Medailu Jána Sambucusa. Primátor Štefan Bošnák mu odovzdal Cenu mesta pri príležitosti 770. výročia povýšenia Trnavy na slobodné kráľovské mesto.

.

Zdroj: Martin Jurčo, Noviny z radnice