Vatikán 20. júna (RV)
–
V sobotu 20. júna počas osobitnej audiencie vo Vatikáne Svätý Otec hlboké slová vďaky tým, ktorí počas pandémie v prvej línii pomáhali pacientom v najkritickejšom regióne severného Talianska – Lombardii.
–
Približne 60-člennú skupinu lekárov, zdravotníkov, dobrovoľníkov, kňazov i zasvätených osôb privítal pápež František v Klementínskej sále na vôbec prvej väčšej skupinovej audiencii po utíchnutí pandémie COVID-19. Nechýbali na nej ani arcibiskup Milána, biskupi Bergama, Brescie a ďalších diecéz tvrdo postihnutých nákazou.
–
Počas posledných mesiacov obyvatelia Talianska osobitne docenili úsilie zdravotného personálu, pripomenul pápež:
–
„Viac než kedykoľvek sme pociťovali uznanie voči lekárom, zdravotným sestrám a všetkým zdravotným pracovníkom v prvej línii pri vykonávaní namáhavej a niekedy hrdinskej služby. Boli viditeľným znamením ľudskosti, ktorá zohrieva srdce. Mnohí z nich ochoreli a niektorí žiaľ zomreli pri výkone povolania. Pamätáme na nich v modlitbe s veľkou vďačnosťou.“
Lekársky personál v čase pandémie dokázal spojiť svoje profesionálne schopnosti s prejavmi pozornosti a láskavosti, akoby boli súčasťou rodiny pacientov, zdôraznil Svätý Otec:
„Pacienti častokrát cítili, že majú pri sebe „anjelov“, ktorí im pomohli vrátiť sa k zdraviu a zároveň ich utešovali, podporovali a niekedy ich sprevádzali až po prah finálneho stretnutia s Pánom. Títo zdravotní pracovníci, podporovaní starostlivosťou nemocničných kaplánov, dosvedčovali blízkosť Boha tomu, kto trpí; boli tichými tvorcami kultúry blízkosti a nehy. (…)
Aj v maličkých veciach: v pohladení, aj keď ste starého umierajúceho človeka spojili cez telefón so synom, dcérou, aby sa rozlúčili, aby sa naposledy videli, maličké gestá kreativity lásky. Toto prospelo všetkým nám. Svedectvo blízkosti a nehy.“
Pápež zoči voči ťažko skúšaným lekárom a zdravotníkom nešetril slovami vďaky:
„Drahí lekári a zdravotné sestry, svet mohol vidieť, koľko dobra ste vykonali v situácii obrovskej skúšky. Aj keď ste boli vysilení, aj naďalej ste sa nasadzovali s profesionálnosťou a sebazaprením. A toto plodí nádej.
Boli ste jedným z nosných pilierov celej krajiny. Vám, tu prítomným i vašim kolegom z celého Talianska patrí moja úcta a moja úprimná vďaka a dobre viem, že reprezentuje pocity všetkých.“
„Teraz je čas osvojiť si ako poklad celú túto pozitívnu energiu, ktorú ste investovali,“ povedal prítomným Svätý Otec a všetkých vyzval zamerať sa na budovanie spoločnej budúcnosti:
„Aby sme si uctili utrpenie chorých a mnohých zomrelých, predovšetkým seniorov, na ktorých životnú skúsenosť nesmieme zabudnúť, je treba budovať budúcnosť: tá si vyžaduje úsilie, silu a obetavosť všetkých. Ide o to, aby sme začali odznova od početných svedectiev veľkodušnej a nezištnej lásky, ktoré zanechali nezmazateľnú stopu vo svedomí a v štruktúre spoločnosti, učiac koľko blízkosti, starostlivosti, obety je treba, aby sme živili bratstvo a občianske spolužitie.“
Svätý Otec v tejto súvislosti spomenul postavu kapucínskeho kňaza Fra Feliceho, ktorého zvečnil Alessandro Manzoni v románe Snúbenci. Ide o historickú osobnosť. Páter Felice Casati (1583-1656) bol poverený vedením milánskeho lazaretu počas morovej epidémie v roku 1630.
„S koľkým realizmom hľadí na tragédiu, hľadí na smrť, no pozerá do budúcnosti a ide vpred,“ poznamenal pápež František. Ako ďalej zdôraznil, z tejto krízy máme vyjsť duchovne i morálne silnejší. Sme povolaní vydávať svedectvo o tom, čo sme zažili – o ustavičnej blízkosti Boha, pripomenul Petrov nástupca:
„Ako veriaci ľudia máme dosvedčovať, že Boh nás neopúšťa, ale že v Kristovi dáva zmysel aj tejto skutočnosti i nášmu obmedzeniu; že s jeho pomocou môžeme čeliť aj tým najtvrdším skúškam. Boh nás stvoril pre spoločenstvo, pre bratstvo a teraz sa viac než kedykoľvek predtým ukázal klamným nárok zameriavať všetko na seba samých, urobiť z individualizmu vedúci princíp spoločnosti.
Buďme však pozorní, pretože hneď po skončení pohotovostného stavu je ľahké znovu upadnúť do tejto ilúzie. Je ľahké rýchlo zabudnúť na to, že potrebujeme druhých, niekoho, kto sa o nás postará, kto nám dodá odvahu. Je ľahké zabudnúť, že všetci potrebujeme Otca, ktorý k nám vystiera ruku. Modliť sa k nemu, vzývať ho, to nie je ilúzia; ilúziou je myslieť si, že sa bez toho zaobídeme! Modlitba je dušou nádeje.“
Pápež ocenil aj obetavosť kňazov:
„Obdivoval som apoštolského ducha mnohých kňazov, ktorí šli s telefónom klopať na dvere a zvonili pri dverách: „Potrebujete niečo? Urobím vám nákup…“ a tisíc ďalších vecí. Blízkosť, kreativita, bez hanby. Títo kňazi, ktorí zostali po boku svojho ľudu v starostlivom a dennodennom zdieľaní: boli znamením utešujúcej prítomnosti Boha.
Zachovali sa ako otcovia, nie ako nedospelí. Žiaľ, nemálo z nich zomrelo, ako aj z radov lekárov a zdravotného personálu. (…) Vo vás ďakujem celému talianskemu kléru, ktorý prejavil odvahu a lásku k ľuďom.“
„Vy ste začali jeden zázrak“, povedal prítomným Svätý Otec, pričom opäť zacitoval z Manzoniho románu Snúbenci:
„Majte vieru! A ako povedal ten krajčír, čo by mohol byť aj teológom: „Nikdy som nezažil, že by Boh začal zázrak bez toho, aby ho dobre dokončil“. Nech dobre skončí aj tento zázrak, ktorý ste vy
započali!“
Svätý Otec nakoniec v súlade s opatreniami proti šíreniu koronavírusu prešiel po Klementínskej sále, aby osobne pozdravil každého účastníka audiencie.