Andrej Žarnov a jeho poézia biča
Známy aj neznámy. Spätý so svojím národom, vlasťou, od narodenia po koniec svojej životnej púte. Známym sa stal ako Andrej Žarnov no jeho vlastné meno bolo František Šubík.
Narodil sa 19. 11. 1903 v Kuklove na Záhorí. Gymnaziálne štúdiá strávil v Skalici a Trnave, neskôr študuje medicínu v Bratislave. Doma bol vychovávaný v katolíckom a národne uvedomelom duchu, tieto myšlienky ovplyvňovali jeho celoživotné postoje. Jeho zbraňou proti nespravodlivosti a krivde páchanej na malom národe pod Tatrami sa stala poézia. Poézia plná citov, ohnivej energie a revolty. Ostro sa staval aj proti konfesionálnym sporom medzi katolíkmi a evanjelikmi v slovenskom národe. V roku 1925 sa objaví básnická zbierka „Stráž pri Morave“. Má náklad pár stoviek kusov no je napísaná v takom ostrom tóne, že je cenzúrou zakázaná a celý náklad zhabaný. Pár kusov, ktoré unikli sa ihneď prepisujú na písacích strojoch aj ručne a kolujú Bratislavou a vzápätí celým Slovenskom. Základný prvok celého Žarnovovho diela je kresťanský svetonázor.
Kto je ten záhadný Andrej Žarnov, ktorý píše tieto ostré verše?
Stráž pri Morave
Ja mrzká príšera, ohavný Kerberos,
syn nizkého rodu prekliatej vlasti
odteraz prasknem už knihami,
opustím sny, rozkoš, lásky a mesto,
odteraz pri rieke Morave zostanem na bdelú stráž.
Hej, Cháron, zakotvi, prašť veslom, rozbi čln,
nebudeš viac slúžiť svojím smiešnym bohom!
Iď, strať sa, lebo ťa rozsápem,
iď, a pokojne zomri, bez potomkov ako kameň!
A predal si otca, matku, národ hnusne,
bratom si oči vyklal, sestry si vyhnal do háremov…
Prepúštam ťa! – Iď a zomri!
Ni jeden žoldnier viac Nerónov neprejde,
piráti s druhých brehov rieku neprebrodia,
nepreletí žiadna strela, žiaden bacil,
žiadne lživé slovo, žiadna špina a hnus,
kým ja strážim slovenskú vlasť!
Darmo sa pyšný cár naiva,
márne jeho pluky, márna jeho sláva!
Nech len vysiela barbarov bez citu,
nech zrobia, nech zrobia tatársky plen,
nech národ do krvi rozbijú,
reč sladkú zotročia… nech!
Ja mrzká príšera, ohavný Kerberos,
potom sa zatúlam ku brehu Vltavy,
päsťou sa do kruhu otočím,
do štyr strán svetových divoko zarevem,
až hory pohnú sa, až spadne pyšný hrad,
opretý o Snežku budem sa pozerať,
jak hynie barbarský národ.
31. januára 1931 promuje na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského. Jeho promócií sa zúčastňuje aj Andrej Hlinka. Po štúdiu sa zamestná na klinike prof. Hynka a neskôr pracuje na infekčnom oddelení trnavskej nemocnice.
V októbri 1931 nastupuje ako asistent Ústavu patologickej anatómie Lekárskej fakulty Univerzity Komenského. V apríli 1937 sa stáva docentom špeciálnej patológie. Ako popredný odborník je po vzniku Slovenského štátu v máji 1939 menovaný za profesora patologickej anatómie a prednostu Ústavu patologickej anatómie Lekárskej fakulty Slovenskej univerzity v Bratislave.
Svoj rodinný život začína Žarnov 11. apríla 1931 svadbou s učiteľkou Alžbetou Veselou. V auguste 1932 sa im narodí syn Ivan, neskôr v marci 1940 druhý syn Karol.
Dňa 30. júna zasiahla rodinu Šubíkovcov tragédia v podobe smrti syna Ivana. Zlomený otec neskôr v roku 1941 vydáva na jeho pamiatku zbierku básní „Mŕtvy“.
V 1942-om prichádza pre Žarnova osudný rok. V Katynskom lese v okupovanej časti ZSSR sú objavené masové hroby poľských vojenských zajatcov. Medzinárodný výbor Červeného kríža začína vyšetrovanie tohto masakru a Žarnov sa stáva členom týmu za Slovenskú republiku. Komisia po preskúmaní príde k záveru, že poľských dôstojníkov hromadne popravili príslušníci komunistickej NKVD. Po vojne a následnom víťazstve Červenej armády sa mu to stane osudné.
Andrej Žarnov sa nikdy priamo politicky neangažoval. Jedinú verejnú funkciu, ktorú zastával bolo od roku 1942 vedenie zdravotníctva, tejto funkcie sa v októbri 1944 vzdáva pre neochotu ministra Macha brániť židovských lekárov pred nemeckou mocou.
Po vojne je uväznený v Bratislave. Vyšetrovatelia ho nútia odvolať svoj podpis protokolu z Katynského lesa a poprieť, že vraždili Sovieti. To on rázne odmieta. 31. decembra 1947 je prepustený, tlaky na jeho osobu sa však neustále stupňujú. Na konci apríla 1952 uteká s celou rodinou cez ľadovú rieku Morava do Rakúska. Odtiaľ v auguste 1953 do emigrácie v USA.
Začiatky v Amerike sú ťažké. Pracuje v štátnych nemocniciach, neskôr v nemocnici Harvardskej univerzity vo Washingtone. V roku 1953 napíše báseň „Slovenský žiaľ“ v ktorej opisuje svoj smútok nad nadvládou komunizmu na jeho milovanom Slovensku. Na okupáciu Česko-Slovenska v roku 1968 zareagoval básňou „Kvapka krvi“.
Život a dielo Andrej Žarnova bolo po roku 1945 odsúdené do zabudnutia a doslova vymazané z dejín slovenskej literatúry. Komunistom prekážal jeho nacionalizmus a kresťanské presvedčenie.
Andrej Žarnov zomiera 16. marca 1982 v Poughkeepsie v USA. Jeho popol bol neskôr v 1988 tajne pochovaný na Ondrejskom cintoríne v Bratislave do hrobu jeho syna Ivana. Po páde komunizmu už nič nebránilo ucteniu si tohto veľkého básnika slovenského znovuzrodenia.
Mgr. Peter Legény
(článok krátený, v plnom rozsahu na: http://meapatria.sk/historia/andrej-zarnov-a-poezia-bica/)
________________________________________________
Zdroje:
Andrej Žarnov (1903 -1982) – Libri Historiae o.z.
Môj domov jediný- Vydavateľstvo Michala Vaška