Som študentkou Gymnázia Angely Merici. Keďže sme cirkevná škola, v adventnom období mávame duchovnú obnovu. Tento rok bola pre nás veľmi nezvyčajná. Naša škola má heslo ,,SERVIAM – slúžiť“ a preto sme sa ho v tomto advente chceli držať. Mali sme možnosť vybrať si zariadenie, v ktorom chceme nejakým spôsobom pomôcť. Ja som sa rozhodla ísť do nemocnice.
Zo začiatku som mala strach z toho, čo ma tam čaká. Ráno sme sa stretli v nemocničnej kaplnke s pánom kaplánom, ktorý nás oboznámil s fungovaním dobrovoľníckej činnosti v nemocnici. Mohli sme si vybrať oddelenie, ktoré sme chceli navštíviť. Či už detské, geriatrické, neurologické oddelenie alebo oddelenie dlhodobej intenzívnej starostlivosti (ODIS), ktoré som si vybrala aj ja.
Na každé oddelenie sme išli v sprievode skúsenejších dobrovoľníkov. ODIS je oddelenie, na ktorom ležia ľudia neschopní pohybu, neschopní rozprávať, no ako povedal pán kaplán: ,,komunikácia s nimi je možná jazykom lásky“, ktorú títo ľudia dávajú a potrebujú aj dostávať od svojho okolia. Pán kaplán počas našej služby rozdával sväté prijímanie a spolu sme sa za nich modlili. Bolo na nich vidieť akú radosť do nich vniesol Pán Ježiš v eucharistii. Napríklad v tvári jednej starenky bolo vidieť jej trápenie, ale v okamihu, keď dostala sväté prijímanie, akoby všetko zlé odišlo a na jej tvári sa zjavil úsmev.
Som veľmi vďačná za túto skúsenosť a chcela by som sa k tejto činnosti ešte určite vrátiť. Veď každý malý skutok lásky dokáže veľa zmeniť. A to nielen v živote toho, ktorému bol preukázaný, ale aj v živote toho, ktorý ho vykonal. Preto vás chcem vyzvať, nebojte sa stať dobrovoľníkom, nebojte sa darovať kúsok zo seba. Veď aj Ježiš sa daroval tebe aj mne.
Diana Velichová.